Problematika přístupnosti internetových stránek v podmínkách Slovenska

V podmienkach Slovenskej republiky sa problematike tvorby prístupných webových stránok venuje predovšetkým Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, prostredníctvom projektov „Blind Friendly Web“ a „Robme weby lepšie“.

 

Projekt Blind Friendly Web vznikol ako jeden z výstupov kurzov obsluhy výpočtovej techniky pre zrakovo postihnutých, kde sa zistilo, že mnoho webových stránok je pre používateľov so zrakovým postihnutím neprístupných a teda nepoužiteľných.

 

Metodika Blind Friendly Web okrem užívateľov so zrakovým postihnutím akceptuje vo svojich pravidlách aj iné znevýhodnené skupiny používateľov (používateľov s telesným postihnutím, používateľov, ktorí nepoužívajú majoritný internetový prehliadač a taktiež používateľov s alternatívnymi zobrazovacími zariadeniami).

 

Cieľom projektu Robme weby lepšie bolo vytvorenie komplexného testovacieho a poradenského systému na zabezpečenie prístupnosti obsahu webových stránok nevidiacim a slabozrakým ľuďom.

 

V roku 2006 bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy, ktorý sa odvoláva na jednotlivé štandardy prístupnosti webových stránok. Významným dokumentom sa v tejto súvislosti stáva Výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky zo dňa 14. júla 2006 č.1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, ktorý presne definuje povinné požiadavky prístupnosti webových stránok.

 

Medzi povinné požiadavky prístupnosti patrí dodržiavanie pravidiel prístupného webu s prioritou  1 z dokumentu „Web Content Accessibility Guidelines 1.0“, a to v nasledovných bodoch: 1.1, 1.2, 1.3, 1.4, 2.1, 2.2, 3.5, 3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 6.1, 6.2, 6.3, 7.1, 9.1, 10.4, 11.4, 12.1, 12.4, 13.6, 14.1, a bodu 8.1 v prípade, ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná aj na niektorom inom mieste.                 K uvedeným bodom je potrebné poznamenať, že niektoré pravidlá definované v zákone nevyhovujú priorite 1 dokumentu „Web Content Accessibility Guidelines 1.0“.

 

Povinnosťou sa rovnako podľa výnosu stáva dodržiavanie zásad tvorby prístupných webových stránok podľa materiálu Blind Friendly Web s názvom: „Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím“, a to nasledovných bodov: 5, 7, 9, 10, 11, 13 a 14.

 

Implementácia jednotlivých bodov v praxi smeruje vo všeobecnosti ku lepšej informovanosti pre všetkých znevýhodnených užívateľov.

 

Prax však ukázala, že pre samotných tvorcov webových stránok je štúdium uvedených pravidiel vo viacerých dokumentov značne nepohodlné, čomu sa následne väčšina administrátorov vyhýba.

Napriek tomu, že tvorba prístupných webových stránok už dávno nepredstavuje problém technického charakteru, je situácia v oblasti prístupnosti webových stránok na Slovensku stále neuspokojivá.

 

Problémom sú nie len webové stránky, ktoré boli vytvorené v minulosti a doteraz nebol priestor ich upraviť, ale aj internetové stránky vznikajúce a upravované pre webové rozhranie v súčasnej dobe.

 

Na základe vlastných skúseností môžem konštatovať, že väčšina internetových stránok s príponou *.sk porušuje v zákone ukotvené štandardy tvorby prístupného webu, pričom sa vo veľkej miere jedná aj o stránky, ktorých vytvorenie a správa bola financovaná z verejných dotácií.

 

V rámci súťaže Zlatý erb v roku 2006 (súťaž o najlepšiu webovú stránku miest a obcí v Slovenskej republike) bolo jedno z hodnotiacich kritérií aj prístupnosť. Súťaže sa zúčastnilo 50 webových portálov v rámci celého Slovenska, pričom iba štyri webové portály (8% z celkového množstva) plne vyhoveli pravidlám pre prístupnosť.

 

Negatívnu situáciu v oblasti prístupnosti webových portálov dokladuje nasledovný graf č.1.

 

Graf č.1 Rozloženie webových portálov miest a obcí v rámci súťaže „Zlatý erb“ z hľadiska prístupnosti.

 

Ako najzávažnejší nedostatok možno označiť absenciu definovania textových alternatív pre grafické objekty, kde sa ukázalo, že iba 14% webových portálov miest a obcí umožňuje nevidiacim užívateľom získavať plnohodnotnú textovú alternatívu. Častým problémom boli napríklad odkazy v podobe obrázkov určené ku stiahnutiu súborov v rôznych formátoch bez plnohodnotného alternatívneho popisu.

 

Ďalším zistením bola skutočnosť, že len 12% webových portálov používa pre definovanie jednotlivých úrovní nadpisov značky [h1] až [h6]. Tvorcovia webových stránok zväčša uprednostňujú vytváranie vlastných tried pre nadpisy, napriek tomu, že tieto triedy, resp. samotný vzhľad nadpisu možno priradiť aj samotným párovým značkám predurčených pre nadpisy.

 

Na druhej strane môžeme pozitívne hodnotiť istý posun pri vkladaní dát do tabuliek. Informácie v tabuľkách boli v 86% prezentované prístupnou formou.

 

Problémom v praxi ale naďalej zostáva nedostatočne definovaný kontrast podkladu a písma. Testovanie prinieslo výsledok, ktorý ukázal, že len 28% webových portálov miest a obcí vyhovuje štandardom pre definovanie týchto kontrastov.

 

V mnohých prípadoch tiež neboli informácie oznamované farbou prístupné aj bez farebného rozlíšenia. Odkazy na stránkach sú zvyčajne definované tak, že sú od okolitého kontextu odlíšené iba prostredníctvom zmeny farby.

Počas konzultačno-poradenskej praxe v oblasti tvorby prístupných webových stránok sme sa stretli s veľmi rozdielnymi názormi na samotnú problematiku prístupnosti. V mnohých prípadoch tvorcovia webových stránok vedome nerešpektujú zákonom stanovené požiadavky prístupnosti a keďže sa v praxi iba zopár znevýhodnených užívateľov dovoláva nápravy, väčšina administrátorov pokladá ich webové stránky za korektné aj z hľadiska prístupnosti.

 

S nárastom informovanosti a následkom neustáleho zvyšovania počítačovej gramotnosti aj medzi užívateľmi so zdravotným znevýhodnením predpokladáme, že aj oblasť prístupnosti sa okrem platného zákona premietne i do samotnej kvality webových stránok.